Аџаціе

Geopoeia
Jump to navigation Jump to search
Аџач Валтеціʀ ă демократіче республіке ењ Баренцмŏʀуіш, оп Ружіаі шаініш ґă Нергіаі шаінані-ŏвевіш. Фредіʀінзі крĕв фіннугеʀчж шаіжж ĕ емістіо оп саруіш, ечʀă ĕ вă ењ ганџуі шĕљ сўŏманве ґă карељанве, ма zінz Ваітеʀі Вершеѳані Раснеіш ґă фў сіш пуш аџаѳѳіăм шаіжціʀ ĕ вă саґсавт њех сарузан, оп ечʀă ша ĕ секеіто шĕљ прањве емістіўшве. Аџач зуњкціʀ јă фљодă фіннугеʀчă ґă ружчă аљсандă санă; цу ă ечуѳандџа ечʀа ње оплешкіџі ўдĕнзі, ґă ош јă ентĕрјŏџа е zома жампĕліштве фіннугеʀчве мурреівшве ефішіељін статусін.

Ењ јĕжсіш 1950 Аџаціе ĕ бво Аутономе Сесіалістіче Јуфтў Республіке (А.С.Ј.Р.), прешіче цірпу аџаче комуністіче партіаіса тведіzежіш Міґелезе Іљіцшўнзе. Ша ĕ вă опфасцавт маљљінзі еч јĕжзжіш 1982 њех јĕжсізан 1984, ґă ша ĕ њăді фў zвŏш јĕжсă, фў ечʀа шазе берзʀціʀ Пјотаʀ Іљіцшўн ĕ опкаве. Ша ĕ њăді ама zінz інă чăњірăм ењ јĕжсіш 1990, ечʀă ĕ тведіо ењкіштінзі њех Аџаціаі њезавісімрузан, ґă шазе шўтціʀ Міґељ Пјотаршўн шун ĕ фўшаде. Ґĕшењ вăљж ĕ вă оргаzавта вљăнінзі, Міґелезе Пјотаршўнзе фљолцу ње ĕ лăві ваізі кŏскесавт цірпу сă, ґă шазе фактў діктатурча ĕ шежі њех јĕжсізан 2004, ĕрш ша ĕ вă опфасцавт. Пелітікча ĕ лĕді њестабіле ењ јĕжсўшве фўљље, ґă ош ĕ вă премјĕрежіш Ерехізе Хĭнзезе рăчціʀ ечʀа ењкіштінзі ĕ басте е тведі коʀсча њех јухтў zіше. Фљоџ аџаѳѳіж вріміо це сă коʀсча бŏ јесењ саі ШАСО ґă саі Ĕ.І., ма ош лăві њеварјатні це цу дріжгзі ўдĕнзі.

En.gif
Nl.gif
Adźać Valteciŕ ă demokratiće respublike eń Barencmŏŕuiś, op Ruźiai śainiś hă Nergiai śainani-ŏveviś. Freðiŕinzi krĕv finnugeŕćź śaiźź ĕ emistio op saruiś, ećŕă ĕ vă eń gandzui śĕĺ sŭŏmanve hă kareĺanve, ma dzindz Vaiteŕi Verśeðani Rasneiś hă fŭ siś puś adźaððiăm śaiźciŕ ĕ vă sahsavt ńeħ saruzan, op ećŕă śa ĕ sekeito śĕĺ prańve emistiŭśve. Adźać zuńkciŕ jă fĺodă finnugeŕćă hă ruźćă aĺsandă sană; cu ă ećuðanddźa ećŕa ńe opleśkidzi ŭdĕnzi, hă oś jă entĕrjŏdźa e dzoma źampĕliśtve finnugeŕćve murreivśve efiśieĺin statusin.

Eń jĕźsiś 1950 Adźacie ĕ bvo Autonome Secialistiće Juftŭ Respublike (A.S.J.R.), preśiće cirpu adźaće komunistiće partiaisa tvedidzeźiś Miheleze Iĺicśŭnze. Śa ĕ vă opfascavt maĺĺinzi eć jĕźzźiś 1982 ńeħ jĕźsizan 1984, hă śa ĕ ńădi fŭ dzvŏś jĕźsă, fŭ ećŕa śaze berzŕciŕ Pjotaŕ Iĺicśŭn ĕ opkave. Śa ĕ ńădi ama dzindz ină ćăńirăm eń jĕźsiś 1990, ećŕă ĕ tvedio eńkiśtinzi ńeħ Adźaciai ńezavisimruzan, hă śaze śŭtciŕ Miheĺ Pjotarśŭn śun ĕ fŭśade. Hĕśeń văĺź ĕ vă orgadzavta vĺăninzi, Miheleze Pjotarśŭnze fĺolcu ńe ĕ lăvi vaizi kŏskesavt cirpu să, hă śaze faktŭ diktaturća ĕ śeźi ńeħ jĕźsizan 2004, ĕrś śa ĕ vă opfascavt. Pelitikća ĕ lĕdi ńestabile eń jĕźsŭśve fŭĺĺe, hă oś ĕ vă premjĕreźiś Ereħize Ħĭnzeze răćciŕ ećŕa eńkiśtinzi ĕ baste e tvedi koŕsća ńeħ juħtŭ dziśe. Fĺodź adźaððiź vrimio ce să koŕsća bŏ jeseń sai ŚASO hă sai Ĕ.I., ma oś lăvi ńevarjatni ce cu driźgzi ŭdĕnzi.


AdzhatiaMap.png
Adźacie/Аџаціе
koŕze eń Ĕrevi
Efiśieĺ ŏnepciŕ: Adźać Valteciŕ,
Аџач Валтеціr

Kŏpunć: Aśtinok, Аштінок

Emistiź: 689.800

Valtemuetciŕ:
dumtŭ respublike

Demenipcu: adźand

Efiśieĺ zuńkciŕ: adźać

Valteić Likisciŕ: 14 juneze

Alpściŕ: Adźaćŕ Peka (AZP)

Flag:

AdzhatFlag.gif

Olŭg

Adźać śaizeźiś olŭkća

Valaze Sareźiś olŭkća

Mĕśt saŕciŕ ećŕa ă nu Adźać Valteźiś aźavi, ă mĕdzavt Vaalo je Vaalon Saar op tansaźe murreisa (Tansakeli), źampĕliśti factŭ finnugeŕći zuńkiś op saruiś. Op nergići hă rŭĕcći saŕciŕ ă dźancavt śĕĺ ŏnomŭśve Valø hă Valö. Op ruźći freðiŕinzi śa ĕ vă dźancavt ŭ Валя ('Valja') je Вальски Остров ('Valski Ostrov'), hă fŭĺĺe ŭ Иличшунски Остров (‘Ilićśunski Ostrov’). Op adźaći śaze nuc efiśieĺ ŏnepciŕ Valaze Saŕ / Валазе Саr. Śarliśtinzi ćăhsavt ŏnepciŕ op aglići ă 'Valya'.

Hĕśeń prańa koŕskavaððiźiś ĕ vă samivĕrzź, să zuńkciŕ ĕ uðe ńeħ kareĺćin hă sŭĕńćin ĕrś tansź (Tansalaen) ĕ ăvo ńeħ Valaze Saruzan eń drizħtŭ hă iðrizħtŭ avuiś. Eń kĕsća jĕźzźiś 1594 holăndź vĕdfĺevŭtciŕ Willem Barentsz ĕ keide Valaze Saŕ dzindz śaze prańi matkŭstuiś ńeħ Năve Koŕsća. Hĕśeń oś ĕ eig eń mieheniŕve avuvśve hăv tăpa koŕskavaððiă germańćźe opăvdźaze (kĕvzi norganź), ńevrŏs ĕ ădzvaće efiśieĺinzi saruzan, opce Ruźće Ćeŕśća cu ĕ gvă eń jĕźsiś 1874, fŭ ećŕa saŕciŕ ĕ vă kabzavt cirpu ruźćă administratoră. Prań lăćciŕ ećŕa ĕ vă stifcavt cirpu ruzanăm, ĕ vă Креста Город ('Kresta Gorod'), nucŕ Kercei.

Kriśt ĕ śvăði ama Valaze Sarun ŭ ćeŕźaisa pŭdu hă ńeśvŭ uglo, hă ńejan eń vekti avuźiś dŭrdziħtive hă iðerdziħtive jĕźsŭśve, jufti pelitbjurcu ĕ strave podźedinde taveite ez śui ŭ adźać śaizeźiś izenma.

Geografie hă cħvasemarg

Adźacie ĕ vă śĕĺśuste cirpu ina oźźe sareze (Valaze Saŕ) hă fĺeitpă krŭŕă sară (śarliśta op kepisareźiś ŏveviś) eń Barencmŏruiś, op Nergiai śainani-ŏveviś hă op ruźć ciŕfŭsareźiś Kolai śainiś. Kŏpunćciŕ Aśtinok ă ńezavisimźe pelitićźe vośuze śaińiśt kŏpunćciŕ. Koŕsća jă tundrane cħvasemarg (ET) hă ħi dźeńźiś so ăpĕ vărda eń kĕzaisa, Adźacie jă ciŕfŭ ńenă dźenane lud eń gavĕsiś.

Verkŭħ (bancavt ădzeń skandinăvćve verkŭśve) faktŭnzi vĺaðe koŕsća eń dzvove aźavve. Koŕzaisa manðiŕa aźafsa foĺo vaizi strabzavta op śainiś, eń Śaińe Adźaciaisa hă Jantăsănkăm Kraisŭśve. Koŕzaisa manðiśt pikciŕ (jănd tapin anzudźun dzomand ŏnomuzan ‘Demokraciaisa Verkciŕ’) ă śariĺ op drezeńuiś, op granicća uns Gĕĺa Koŕzăm, Ĕnćeve Adźaciaisa hă Kerceze Kraisŭśve. Adźaciai vărdiśte ħĕfća ă Taiśića.

Demografie

1 janvareze jĕźzźiś 2015 Adźacie ĕ eig 689.800 emistiă. Cĕrft śariĺ di adźaððiăm deltcu emistio eń lăćuħve marħive; să ă Aśtinok emiscavtiśt bazăŕciŕ, jănd ăvunti 120.000 emistiă. Amŏksź źampĕlź bazăŕź je lăćź so Kercei (91.000), Kosegińdrăt (70.000), Ćŭŕdveź (68.000) hă Pruteilăć (26.000). Să mĕśta dŭŕźźiś so eń aleŭ cirvmarħisa, cirpu ećŕa sue so Adźaciai ‘bagande dĕŕśća’. Ćŭŕdveze lăćciŕ ă op vaiteŕinzi mĕśti saruiś jăndi olunen ŏnomuzan.

Eń jĕźsiś 2014 Adźacie ĕ eig śaizan uðandźaźiś cifra fŭ 0,91%. Źaradzavtŕ vrĕstiŕ adźand bŏ ăvunti 64,6 jĕźsă; vrăne ăvunti 69,1 jĕźsă. Adźacie jă nŭħ opmouś ugańćin śaizun, hĕśeń pŭĺzen cifrciŕ ĕ laĺvi fŭ jĕźsiś 1990. Śaizeźiś 2,1% ă analfabetist. Adźaððiăm śarliśtź jĕdio hă epfiħio adźać zuńkizan eń latinći je kiriĺći versieiś je eń dzvove versiuvśve. Ăvunti 30% jĕdio hăv ină je śariĺa finnugeŕća murrĕm ŭ tansuzan je varuluzan; ola mŭr eigo heus fŭħe tradicie. Śaizeźiś 95% ă Ruźć-Sħereślikisuħ.

Kŏpunćciŕ Aśtinok ĕ vă dźancavt ŭ Bazăŕ Gĕĺ eć jĕźzźiś 1957 ńeħ jĕźsizan 2011. Eń olui jĕźsi prańdănt ŏnepciŕ ĕ vă joĺztvecavt. Ŏnepciŕ “Aśtinok” ĕ vă varjatnŭnzi optvecavt eć tansă meisteisa Aštin Ååke (Ahdin Aukea op sŭĕńćiś), ećŕă opfăćnue Aśteze Gleivŭtća.

Pelitike

Fŭ jĕźsiś 2006 adźace pelitikća ĕ vă rĕtinzi stabile. Ficce koŕsća ĕ eig bzăvte ńezavisime eń jĕźsŭśve 1990 hă 1991, śe ĕ eig svăvte tvecavte ńe ăpĕ demokratićinzi cirpu Miheleze Pjotarśŭnze, eŕ ĕ vă opfascavt eń jĕźsiś 2004. Eń dzvove jĕźsŭśve ećŕă ĕ vŭo fĺeitpa pućź ĕ driśħo; ină partie ĕ śveive koŕsća opmaćt ńeħ kenstitucionaĺe monarħie. Sai situaciai klimaksciŕ ĕ driśħo eń najabirui jĕźzźiś 2005, fŭ ećŕa respublikća ĕ vă joĺztvecavte.

Eń jĕźsiś 2006 nuce kenstitucića ĕ vă ădzkabzavte, eń ećŕă ńăvagźiś (presidendźiś) pesicića ĕ vă cirvstadzavte ńeħ ină kĕvzi cĕrĕmeniće. Rădzan tvedicciŕ (prań ministeŕciŕ) ĕ bvo kepifigurća opdŭĺĺand fĺoĺuźiś. Nuc presidentciŕ ă vr. Kataŕine Matuś-Ħememiemei (eń fŭnkciai fŭ 11 oktjabireze jĕźzźiś 2014); nuc prańe ministeŕća ă as. Eigĕń Hameen, eŕ tvedi śai rădzuzan fŭ 30 dekabireze jĕźzźiś 2011.

Zakondzomand fĺolcu ă śĕĺśust cirpu inŭĕntŭi dume (Dumća) jănde 160 jesenă. Să 115 so vaĺzavta eń tapiśtinzi śaðve iðeŕve jĕźsŭśve dzŭr propercionaĺai ărfuzi. Să amŏksa 45 so vaĺzavta dzŭr kraisanai eńśustai (Savadzeninzi Dźipărpoðe Jadaisa). Hĕśeń 115 propercionaĺinzi vaĺzavta Dumaisajeseńźiś foĺo vaizi oplŭncavta pro să iðriă jĕźsă stregźiś kiśuiś, oś ńe ă dămpŏð 45 kraisaninzi vaĺzavtve jesenŭśve: să mandadźiś kśŭ fŭ iðriă jĕźsă hă dzŭr kraisane ărfuzisa vaĺzavta ărfuserăm ńevrŏs fĺŏ vaizi joĺzvaĺzavt op oluin meteði (saź mevio ama vaizi joĺzvaĺzavta ez 115 propercionaĺa śćutĕm ină). Eu kraisaninzi vaĺzavtŕ Dumaisajeseń ĕ ńăca je opeiza, śa ńe sĕsi prośveibzavt ădzeń vŭanda vălăś.

Pelitića partia

Oś jă ăvunti bănħa efiśieĺinzi reźistrasavta pelitića partia, hĕśeń sa ńe alva eigo (ĕ eigă) śćŭt eń Dumaisa. Nu źampĕliśta partiaś so Secializdźiś, ećŕă so seciaĺdemokratiće partie, hă Bloc-Ħĭnzei, saħaŕśe pelitiće partie, stifcavte cirpu Ereħize Ħĭnzeze. Peipartiaś eigo śćŭt eń nuce Dumaisa.

Amŏksa pelitića partia ećŕă eigo śćŭt eń Dumaisa so AVŎD (Adźać Valteźiś Ŏdźa Demokradźiś), ećŕă ĕ dŭĺĺo źampĕlin rolun dzindz opŏzuiś fŭ prańiŕ presidendźiś Miheleze Pjotarśŭnze reźiviźiś; ĔŚ (Ĕrevi Śviveź), mencavte lehe partie ećŕă vrimi brărstana bandźăś śĕĺ amŏksve ĕrobaćve koŕzaivśve hă Ĕrobaće Iniaisa; PŎA (Partića Ŏdźai Adźaciai); PDA (Partića Demokratićai Adźaciai); NKP (Năve Komunistiće Partića); hă BI (Bloc Isolacienistăm).

OVMP (Oi Vŭo Mihelun Pjotarśŭnin), komunistiće partie ećŕă jă taveitća e joĺzsĺevi prańiŕ diktatoruzan, ĕ prolŭnto śai mieheniśta iðria śćŭts dzindz kraisanve ărfuzianve vălŭśve eń jĕźsiś 2010. Anketa ădzdzomo ama ce partića jă jŏśin śansin e joĺzai ńeħ Dumća fŭ vŭanda propercionaĺa ărfuziana vălăm.

Adźaciai ńăvakăm lista

# Ńăvak Fŭnkcie Opăvdźa Ećvei Partie
1 Miheĺ Iĺicśŭn Sai A.A.S.J.R. presidentciŕ 1 dekabireze j. 1950 29 mardzze j. 1982 Adźaće Komunistiće Partića
2 Vadim Erkŏhśŭn Sai A.A.S.J.R. presidentciŕ 29 mardzze j. 1982 17 juleze j. 1984 Adźaće Komunistiće Partića
(1) Miheĺ Iĺicśŭn 2nd term Sai A.A.S.J.R. presidentciŕ 18 juleze j. 1984 9 mardzze j. 1986 Adźaće Komunistiće Partića
3 Pjotaŕ Iĺicśŭn Sai A.A.S.J.R. presidentciŕ 13 mardzze j. 1986 27 sentjabireze j. 1990 Adźaće Komunistiće Partića
4 Miheĺ Pjotarśŭn Adźaće Respublikaisa presidentciŕ 2 oktjabireze j. 1990 18 juneze j. 2004 Adźaće Komunistiće Partića
5 Ereh Ħĭnzei Adźaće Respublikaisa presidentciŕ 8 avguzdze j. 2004 9 juneze j. 2005 A.V.Ŏ.D.
6 Ăŕva Ośŕoncei Adźać Valteze ńăvakciŕ 9 juneze j. 2005 19 najabireze j. 2005 'Adźaće Oppesicića'
7 Miheĺ I Adźaciai ćiŕciŕ 19 najabireze j. 2005 29 najabireze j. 2005 ńenă
(5) Ereh Ħĭnzei 2nd term Adźaće Respublikaisa presidentciŕ 29 najabireze j. 2005 7 oktjabireze j. 2006 A.V.Ŏ.D.
8 Grigeŕ Maććok Adźać Valteze presidentciŕ 7 oktjabireze j. 2006 9 oktjabireze j. 2010 ńezavisim
9 Ăŕva Bekina Adźać Valteze presidentciŕ 9 oktjabireze j. 2010 11 oktjabireze j. 2014 ńezavisim
10 Kataŕine Matuś-Ħememiemei Adźać Valteze presidentća 11 oktjabireze j. 2014 nucŕ A.V.Ŏ.D.

Adźaciai premjĕrăm lista

Prańźe ministereze (premjĕreze) fŭnkcića ĕ vă śădzisavte eń jĕźsiś 2004; śe ĕ vă opveisavte uns 9 juneze hă 19 najabireze jĕźzźiś 2005.

# Rădzanŕ tvedidzeź Opăvdźa Ećvei Partie
1 Valentiń Lăńkaĺ 18 juneze j. 2004 7 juneze j. 2005 A.V.Ŏ.D.
2 Pekka Cirpăń 7 juneze j. 2005 9 juneze j. 2005 A.V.Ŏ.D.
3 Ăŕva Ośŕoncei 19 najabireze j. 2005 29 najabireze j. 2005 'Adźaće Oppesicića'
Adriań Hićrecei prośveivand 30 najabireze j. 2005 14 mardzze j. 2006 ńezavisim
4 Ŕanije Erijeź (vră) prośveivande ădzeń 30 sentjabireze j. 2006 14 mardzze j. 2006 21 oktjabireze j. 2007 Secializdźiś
5 Ereh Ħĭnzei 21 oktjabireze j. 2007 16 apreleze j. 2010 Bloc-Ħĭnzei
(4) Ŕanije Erijeź (vră) 2ŕ strok 16 apreleze j. 2010 13 sentjabireze j. 2011 Secializdźiś
6 Galine Pańńiub-Koka (vră) 13 sentjabireze j. 2011 29 sentjabireze j. 2011 Ĕrevi Śviveź
Ăŕva Tŭle prośveivand 29 sentjabireze j. 2011 30 dekabireze j. 2011 AVŎD
7 Eigĕń Hameen 30 dekabireze j. 2011 14 avguzdze j. 2013 Secializdźiś
14 avguzdze j. 2013 nuce

Vieŕśź bandźź

Ficce Adźacie ĕ eig bzăvte ńezavisime eć Juftŭ Iniaisa, śe ĕ ture bandźă śĕĺ amŏksve ĕrobaćve koŕzaive hă amŏksve koŕzaive, ećŕă ĕ eigo ńezavisima eć Juftŭ Iniaisa. Entĕr Mihelun Pjotarśŭnin Adźacie ĕ gvă ńena opfăćnuandin afreśtin e straða ńeħ integracie eń Ĕrobaće Iniaisa je sai ŚASO, opt śe ĕ ămpi bandźăś rĕtinzi tăpa śĕĺ Moskŭfi. (...)

Bandźźiś śĕĺ FICT

Administrative divizića

Districts of Adzhatia
# Latin name Cyrillic name English name Capital (latin) Capital (cyrillic) Seats Dumća
1 Kŏpunceźiś Krais Кŏпунцежіш Краіс Capital district Aśtinok Аштінок 4
2 Gĕĺa Koŕzăm Krais Гĕља Коʀзăм Краіс White Lands District Kosegińdrăt Косегіњдрăт 3
3 Kerceze Krais Керцезе Краіс Kercei District Kercei Керцеі 3
4 Pruteze Krais Прутезе Краіс Prutei District Pruteilăć Прутеілăч 3
5 Sarăm Krais Сарăм Краіс Islands District Ćŭŕdveź Чўʀдвеж 3
6 Drezeńe Adźaciaisa Krais Дрезење Аџаціаіса Краіс South Adzhatia District Alidaŕ Алідаʀ 3
7 Ĕnćeve Adźaciaisa Krais Ĕнчеве Аџаціаіса Краіс West Adzhatia District Ħŭŕć Хўʀч 3
8 Śaińe Adźaciaisa Krais Шаіње Аџаціаіса Краіс North Adzhatia District Sańdźiś Miheleze Lăć Сањџіш Міґелезе Лăч 3
9 Jantăsănkăm Krais Јантăсăнкăм Краіс Ice Fields District Ŏvanalăć Ŏваналăч 2

Ekonemića

Enerźie

Ećuðanddźa

Telekomunikacia

Turizam

Dresĺev

Zuńgźiś

Kulturi

Śauvăzaś

Cifertź Bandźź

Adźaciai Vepsaitća
Vĕdjaħuda dźi ħăzći zuńkiś